Νεμεαῖος

Νεμεάς

Νεμεάτης
Νεμεάς, άδος [ᾰδ] adj. f. de Némée, Pd. N. 3, 2 ||
E Dans une inscr. att. CIA. 2, 794, c, 25 (356 av. J.-C.) ; v. Meisterh. p. 33, 1.
Étym. Νεμέα.