βορός

βορρᾶθεν

βορραῖος
βορρᾶθεν, adv. en venant du Nord, CIA. 2, 777, 4, 11, 17 (commenc. du 4e siècle av. J.-C.) ; 600, 9 (300 av. J.-C.) ; Th. fr. 6, 1, 11.
Étym. Βορρᾶς, -θεν.