ἐφελίσσω

ἐφελκίς

ἐφελκόομαι-οῦμαι
ἐφελκίς, ίδος () peau ou croûte qui se forme sur une plaie, Gal. 7, 97 ; 10, 122 ; Arét. Caus. m. diut. 2, 3.
Étym. ἐφέλκω.