Λυκῖνος

λυκιοεργής

λύκιον
λυκιο·εργής, p. contr. λυκιουργής, ής, ές, travaillé en Lycie, ou, sel. d’autres, par Lykios, fils de Myron, Dém. 1193, 11 ; Ath. 486c.
Étym. Λύκιος, ἔργον.