ῥοικός

ῥοϊκός

Ῥοῖκος
ῥοϊκός, ή, όν :
1 mou, débile, Hpc. 292, 36 ; fig. périssable, passager, Naz. Carm. iamb. 34, 5 ||
2 qui a le flux de ventre, Diosc. 5, 43.
Étym. ῥόος.