τριηραύλης

τριηρετικός

τριηρημιολία
τριηρετικός, ή, όν :
1 de trirème, App. Pr. 10, Pun. 96 ||
2 équipé ou disposé comme une trirème, App. Civ. 5, 95.
Étym. τριήρης.