ζωτικός

ζωτικῶς

ζωΰφιον
ζωτικῶς, adv. avec disposition pour vivre : ζ. ἔχειν, Plut. Cato mi. 70, être disposé à vivre, ne pas vouloir se tuer ||
Sup. -ώτατα, Plut. M. 130b.