πυκασμός

Πυκιμήδη

πυκιμήδης
Πυκι·μήδη, ης () [ῠῐ] Pykimèdè, litt. « à l’esprit ferme ou prudent, » mère d’Hésiode, Ps.-Plut. V. Hom. 1, 2.
Étym. v. le suiv.