ἀδελφιδεός-οῦς

ἀδελφιδῆ

ἀδελφίδιον
ἀδελφιδῆ, ῆς () [ᾰῐ] nièce, Ar. Nub. 47 ; Lys. 97, 2 ; de même dans une inscr. att. (369 av. J.-C.), v. Meisterh. p. 99, 9.
Étym. v. le préc.