ἀλλότριος

ἀλλοτριότης

ἀλλοτριοφάγος
ἀλλοτριότης, ητος ()
1 qualité de ce qui est étranger ou incompatible, Plat. Pol. 261a ||
2 dispositions hostiles : πρός τινα, Plat. Ep. 318d ; Dém. 282, 26 (décr.) pour qqn.
Étym. ἀλλότριος.