ἀτόλματος

ἀτολμέω-ῶ

ἀτόλμηρος
ἀτολμέω-ῶ (seul. part. prés. et part. ao. ἀτολμήσας) ne pas oser, craindre, abs. Hpc. 1194h (au part. prés.) ; avec l’inf. DC. 78, 34 (au part. ao.).
Étym. ἄτολμος.