ἐπάξιος

ἐπαξιόω-ῶ

ἐπαξίως
ἐπ·αξιόω-ῶ (ao. ἐπηξίωσα)
1 juger convenable, avec l’inf. Soph. Ph. 803 ||
2 abs. avec une prop. inf. croire, Soph. El. 658.