εὔοικος
εὐοινέω-ῶεὔ·οικος, ος, ον, qui
a une belle ou bonne maison, d’où :
1 hospitalier,
DC. 44, 39
||
2 bon envers ses
serviteurs, Achæ. (Ath. 267d) ||
3 bon ou commode à habiter, Opp.
H. 3, 270
||
Sup. -ότατος, DC. l. c.
Étym.
εὖ, οἶκος.