Bailly.app
Signets
Paramètres
À propos
καθαρτήριος
καθαρτής
καθαρτικός
καθαρτής,
οῦ
(
ὁ
) [
κᾰ
] qui purifie,
Hpc.
301, 38 ;
Plat.
Soph.
231
e
;
particul.
par un sacrifice expiatoire,
Soph.
El.
70 ;
Ar.
Vesp.
1043
.
Étym.
καθαίρω
.