Πρόδικος

προδιοικέω-ῶ

προδιοίκησις
προ·διοικέω-ῶ (part. pf. pass. προδιῳκημένος)
1 disposer ou régler auparavant, acc. Dém. 625, 5 ||
2 digérer auparavant, Orib. p. 75 Matthäi ||
Moy. disposer autrement, Eschn. 20, 33 ; DH. Rhet. 9, 7.