ζωοποιΐα

ζωοποιός

ζωός
ζωο·ποιός, ός, όν, qui fait vivre, d’où :
1 qui engendre un être vivant, Sch.-Eur. Ph. 348 ||
2 qui donne la vie, qui vivifie, Clém. 1, 228 Migne.
Étym. ζωός, ποιέω.