ὀνοματομάχος

ὀνοματοποιέω-ῶ

ὀνοματοποιΐα
ὀνοματο·ποιέω-ῶ :
1 former des noms, Arstt. Categ. 7, 11 ||
2 former un mot par imitation d’un son naturel par onomatopée, Arstt. Top. 1, 9 ; Sext. 1, 314.
Étym. ὄ. ποιέω.